Odmietať

Veľa vecí, ktoré neskôr vyhodíme, sme vlastne vôbec nepotrebovali. Napríklad takú plastovú lyžičku ku zmrzline v kornútku, ktorú vieš zlízať aj bez lyžičky. Alebo slamku k nápoju v pohári. Vždy môžeš povedať: “Nie, neprosím si!” Môžeš si pomyslieť, že tú lyžičku a slamku už aj tak niekto vyrobil a aj tak na smetisku skončia. Ale ak si ich nezoberie nikto, zmrzlinár už neobjedná nové lyžičky. Továreň ich nevyrobí, lebo ich nebude mať komu predať.

Vytváraniu nového odpadu môžeš zabrániť aj tým, že nebudeš kupovať niektoré druhy tovarov. Napríklad vodu v plastových fľašiach, keď si ju vieš napustiť z vodovodu do znovu použiteľnej fľaše. Tiež tým, že si vyberieš ten istý tovar v balení, ktoré sa dá znovu použiť a nepôjde do smetí. Ešte lepšie urobíš, ak si obal a nákupnú tašku prinesieš so sebou.

Pred tým, ako niečo kúpiš alebo si to vypýtaš, porozmýšľaj, či to naozaj potrebuješ.

Vieš, čo sa s tým stane, keď Ti to doslúži?

Ako a z čoho je to vyrobené?

Koľko vody, energie, materiálu a pohonných látok sa muselo minúť, aby sme to vyrobili?

Dá sa to recyklovať?

Vyrábajú sa podobné veci aj z iných materiálov, ktoré menej škodia životnému prostrediu?

Vyrábajú sa podobné veci, ktoré vydržia dlhšie?

Použiješ to viac než raz?

Obmedzovať/redukovať

Je pravda, že najlepší odpad je ten, ktorý nevznikne. Ale nie vždy je to také jednoduché. Aj plastový obal môže mať svoj zmysel. Napríklad, ak niečo musí byť uzavreté bez prístupu vzduchu a baktérií a sklenený alebo kovový obal by sa pri preprave a použití mohol rozbiť.

Dôležité je, aby sme materiály, ktoré zaťažujú prírodu, používali len tam, kde to naozaj treba. Ak to nie je potrebné, používaj a nakupuj ich čo najmenej. Teda v obmedzenom a v nevyhnutnom množstve.

Niekedy môžeš potrebovať plastovú tašku na prenesenie nákupu a vecí, ktoré sú lepkavé, mohli by sa rozpučiť alebo vytiecť. Ak si vezmeš pevnú tašku na viac použití, pri každom nákupe nevznikne odpad z každej novej tenkej tašky, ktorá sa hneď roztrhne. Ak použiješ tašku z recyklovaného plastu, znamená to, že obmedzíš výrobu nového plastu aj o tú jednu tašku na opakované použitie. Predstav si, čo by sa stalo, keby to robil každý.

Predtým, ako niečo kúpiš alebo si to vypýtaš, zamysli sa, z čoho je to vyrobené.

Prečo je použitý práve tento materiál? Je to naozaj treba?

Ak ten materiál škodí prírode, vieš ho používať menej?

Čím ho vieš nahradiť?

Sú veci, ktoré slúžia na ten istý účel, ale menej škodia?

Vieš ich používať opakovane a vyrábať menej odpadu?

Znova používať

Množstvo vecí, ktoré používame a vyhadzujeme ako odpad, sú vyrobené na jedno použitie. Keď doslúžia, nevieme ich ďalej použiť a stane sa z nich odpad. Napríklad prázdnu tubu od zubnej pasty už nevieme znova naplniť novou zubnou pastou. Ale veci, ktoré vieme znovu používať a nie sú zničené alebo neopraviteľné, by v smetnom koši končiť nemali. Ani ak ich vieme recyklovať. Aj na recyklovanie potrebujeme vodu, energiu a ďalšie prírodné zdroje.

Prírode škodí najmenej, ak vyrábame a kupujeme veci, ktoré budeme používať opakovane. Až kým sa nezničia tak, že ich nevieme opraviť. Úplne najlepšie je, ak aj obal, v ktorom sme ich kúpili, vieme použiť viackrát. Sklenený pohár od džemu vieš umyť, naplniť novým džemom, vziať si v ňom do školy na desiatu jogurt a müsli, alebo z neho vyrobiť lampášik na čajovú sviečku. Do nádoby na sklo a kovy patria pohár s viečkom až vtedy, keď sa pohár rozbije a viečko sa už nedá zatiahnuť.

Veci, ktoré už nepotrebuješ a nevieš využiť, ako napríklad športové náradie, ktoré je ti už malé, môžeš darovať, predať alebo vymeniť na burze použitých vecí. Určite sa nájde niekto, kto ich potrebuje, aj keď to nie si práve ty.

Predtým, ako si niečo kúpiš, zamysli sa, koľkokrát sa to dá používať.

Je to len na jedno použitie, alebo sa to rýchlo pokazí a stane sa z toho odpad?

Vieš nájsť niečo podobné, čo vydrží dlhšie?

Vieš znovu použiť aj obal?

Predtým, ako niečo vyhodíš, zamysli sa na tým, či to vieš ešte znovu použiť.

Komu môžeš nepotrebnú vec darovať?

Za čo ju môžeš vymeniť alebo predať?

Neplytvať

V čase, keď netrpíme núdzou, množstvom vecí ľahostajne plytváme. Vyrobíme ich a vyhodíme bez toho, aby sme ich vôbec použili. Je to podobné, ako keď niekto nechá tiecť vodu z vodovodu, kým si čistí zuby. Pitná voda tak úplne zbytočne ubúda z podzemnej zásobárne vody priamo do kanála, bez toho, aby ju niekto použil. Pritom by stačilo otočiť kohútikom a zamyslieť sa, či nám tá voda nebude chýbať, keď bude málo pršať.

Asi najčastejšie plytváme jedlom. Najprv prácne obrábame polia, sadíme a polievame rastliny, zbierame úrodu, čistíme ich, kŕmime a chováme zvieratá. Potom jedlo varíme a pečieme, aby sme veľkú časť vyhodili, pretože si ho nikto včas nekúpi, alebo na neho už nemáme chuť. Prípadne ho nevládzeme zjesť. Veľakrát pritom stačí, aby sme si naložili na tanier len toľko, koľko naozaj zjeme. To platí nielen v školskej jedálni a v reštaurácii alebo bufete, ale aj doma a na návšteve u babky. Pomôcť môžeš napríklad aj tým, že si zoberieš alebo vypýtaš menšiu porciu a ak budeš mať ešte hlad, vypýtaš si dupľu. Nepoužité jedlo tak môžete odložiť a zjesť neskôr.

Ak si nemôžeš zobrať menšiu porciu, napríklad v reštaurácii, vypýtaj si nezjedené jedlo zabaliť. Doma si ho môžeš zohriať a dojesť, keď budeš mať znovu hlad alebo chuť. Najlepšie urobíš, ak si so sebou dopredu vezmeš krabičku na opätovné použitie, aby ti jedlo nezabalili do jednorazového obalu, ktorý nevieme recyklovať.

Plytvaniu jedlom môžeš zabrániť aj tým, že sa podelíš o desiatu, ktorú nevládzeš zjesť s kamarátmi alebo spolužiakmi. Určite nie so smetným košom. Ak sa ti to stáva častejšie, ber si so sebou radšej menšie porcie, alebo trvanlivé jedlo, ktoré sa nepokazí ani po dni v školskej taške a môžeš ho dojesť doma alebo na druhý deň.

Ak doma pomôžeš s nákupmi potravín a varením, naučíš sa, čo všetko treba na to, aby sme pripravili jedlo. Naučíš sa aj to, ako si naplánovať nákupy a varenie tak, aby sme vyhadzovali čo najmenej jedla a potravín. Ak sa naučíš pomáhať s varením polievok, cestovín a pečením pizze, zistíš, že je veľa chutných jedál, ktoré vieme navariť z drobností, ktoré zostali v chladničke.

Plytvaniu jedla vieme zabrániť aj tým, že ho chránime, aby sa nepokazilo. Jedlo, ktoré sa kazí v teple, odkladáme včas do chladničky, zatvárame nádoby a obaly. Ak ho nestíhame zjesť včas, odložíme ho na neskôr do mrazničky. Niektoré potraviny, napríklad ovocie a zeleninu môžeme skladovať dlhšie, ak ich usušíme alebo sterilizujeme. Napríklad tak, že z nezjedených jahôd uvaríme džem.

Predtým, ako si naložíš jedlo na tanier, spomeň si, že “Ja si už neprosím.” a “Už mi to nechutí.”, znamená takmer to isté, ako “Toto jedlo vyhadzujem do koša.”. Nalož si len toľko, koľko určite zješ.

Predtým, ako vyhodíš nejaké jedlo, zamysli sa, čo všetko bolo potrebné na jeho prípravu.

Ako sa pestujú rastliny, z ktorých je uvarené alebo upečené?

Ako sa chovajú zvieratá na mäsové výrobky?

Čo sa s ním dá urobiť, aby neskončilo v koši?

Vieš si ho odložiť na neskôr?

Môžeš sa s ním podeliť?

Koľko rýb treba uloviť na rybie prsty pre celú triedu?

Koľko rýb bolo ulovených zbytočne, ak každý v triede zahodí jeden rybí prst?

Koľko ľudí by sa z toho vedelo najesť?

Upcyklovať

Niekedy dokážeme z vecí, ktoré by sme inak považovali za odpad, vyrobiť dokonca niečo lepšie alebo hodnotnejšie. Volá sa to upcyklovanie. Často sa to používa v priemyselnej výrobe, ale môžeš to robiť aj ty doma a v škole.

Napríklad, ak zoberieš použitú PET fľašu od minerálky, dve slamky alebo paličky a kúsok použitého špagátu alebo drôtika, s pomocou nožničiek z nich za chvíľu vyrobíš kŕmidlo pre vtáčiky. A vedeckú pomôcku na ich pozorovanie pre seba. Z odpadu, ktorý by prírode škodil, dokonca vyrobíš niečo užitočné, čo jej pomáha.

Dalo by sa povedať, že aj kompostovanie je druh upcyklovania. Zo šupiek a častí rastlín, ktoré nemôžme zjesť a inak by zhnili na skládke, vieme vyrobiť cenné hnojivo, ktoré nám zase pomôže vypestovať nové potraviny.

Pred tým, ako niečo zahodíš, zamysli sa, či z toho vieš vyrobiť niečo nové.

Ako sa dajú využiť vlastnosti, ktoré tá vec už má?

Má to rúčku? Je to priesvitné? Ľahké? Vieš to rozstrihnúť alebo zlepiť?

Ako sa dajú znova použiť veci, ktoré bežne zahadzujeme ako odpadky?

Ak sa ocitneš na pustom ostrove, aké veci si vieš vyrobiť len z toho, čo máš v školskej taške?

Opravovať

Ak sa niečo pokazí, neznamená to okamžite, že to treba vyhodiť a kúpiť novú vec. Veľakrát stačí vymeniť maličkú súčiastku, na ktorej výrobu stačí oveľa menej materiálu a energie, ako na úplne novú vec. Ušetríme tým peniaze na nové veci, ale hlavne tým šetríme životné prostredie. Niekedy treba ísť do špeciálnej opravovne, ako napríklad s autom, alebo s bicyklom, ale veľa vecí vieš urobiť aj doma.

Opravovanie je aj to, že sa naučíš prišiť si gombík na nohavice, keď sa ti starý zlomí alebo odtrhne. Alebo si na roztrhnuté koleno na obľúbených nohaviciach či na nevyprateľnú škvrnu na tričku prišiješ zaujímavú nášivku a môžeš ich nosiť ďalej. Šitie využiješ aj na opravu roztrhnutých hračiek, ktoré to prehnali s vyvádzaním.

Opravovanie je dôležité hlavne pri veciach, ktorých výroba je veľmi zložitá a materiály na ich výrobu sú veľmi vzácne. Nie len preto, že stoja veľa peňazí. To platí napríklad pri autách, počítačoch a mobilných telefónoch. Ale sú to aj jednoduché veci ako hrnček na čaj. Niekto musel vyťažiť hlinu, vymodelovať hrnček, vypáliť ho v peci, naniesť glazúru a znova ho vypáliť. Ak sa ti odbije uško, pobežíš do obchodu pre nový, alebo sa naučíš, ako uško prilepiť tak, aby sa dal používať ešte veľa ďalších rokov?

Predtým, ako niečo pokazené vyhodíš, zamysli sa, či sa tá vec dá ešte opraviť. Ak nevieš, spýtaj sa opravára.

Čo je treba na jej opravu?

Vieš to urobiť doma, alebo treba ísť do opravovne?

Čo všetko bude treba na vyrobenie novej veci, ak túto zahodíš?

Keď si vyberáš novú vec, zamysli sa, či sa bude dať opraviť, alebo je na jedno použitie, takže aj pri malom poškodení budeš musieť kúpiť novú.

Ak si kupuješ niečo, čo budeš potrebovať niekoľko rokov, kúpiš si niečo, čo je trochu drahšie, ale vydrží a dá sa opraviť, alebo niečo lacné, čo neopraví nikto?

Uvedomelo nakupovať

To, aké veci vyrábame, koľko použití vydržia, z akého sú materiálu, či sa dajú opraviť alebo slúžia len na chvíľu a potom končia na skládke, závisí aj od toho, aké veci si v obchodoch vyberáme a kupujeme. Ak by sme všetci prestali kupovať plastový jednorazový riad, v továrňach by ho prestali vyrábať. Ak by sme ho kupovali málo, vyrábalo by sa ho menej. Funguje to podobne, ako keď sa zmrzlinár ráno rozhoduje, koľko vyrobí čokoládovej a koľko špenátovej zmrzliny. Zároveň všetko, čo si kúpime alebo vyrobíme, nám raz doslúži a stane sa z toho odpad. Aj preto na tom, čo kupujeme, záleží.

Veľa vecí, hlavne potraviny, kupujeme v rôznych obaloch. Po ich rozbalení obyčajne obal vyhodíme, pretože splnil svoju úlohu. Pomohol nám priniesť veci z obchodu neporušené a čisté a zrazu ho nepotrebujeme. Ak chceš znížiť množstvo obalov, ktoré končia na skládke, vyberaj si v obchode veci v obaloch, ktoré vieme aspoň recyklovať. Ešte lepšie bude, ak sú v obale, ktorý vieš znovu používať, a teda neskončí v koši vôbec. Prírode ale pomôžeš najviac, ak si prinesieš do obchodu vlastný obal alebo tašku. Ušetríš tým aj materiál na výrobu nového obalu.

Ak kupuješ veci v obale, zamysli sa aj nad tým, aký je veľký a koľko vecí sa do neho zmestí. Niekedy je v rovnako veľkom balení zabalených 5 plátkov syra aj veľká ½ kg kocka. Ak vieš, že niečoho potrebuješ viac, vyberaj si radšej väčšie balenia. Napríklad veľké balenie ovocnej šťavy pre celú rodinu namiesto malej fľaštičky pre každého.

Vyberaj si veci, ktoré vydržia dlhšie a sú vyrobené z pevnejších materiálov. Tie, ktoré sa ľahko pokazia, rozbijú alebo roztrhnú, za chvíľu vyhodíš a budeš potrebovať nové. Je jedno, či sú to tenisky alebo kolobežka, ktorá ti môže slúžiť roky a neskôr ju daruješ mladším súrodencom alebo kamarátom.

Veci, ktoré sú z odolných materiálov a navyše sa dajú opraviť, nám vydržia najdlhšie. V obchode sa opýtaj, či sa na nových korčuliach dajú vymeniť kolieska, ak sa jedno zlomí, alebo či budeš potrebovať novú celú korčuľu. Ak nájdeš korčule, ktoré sú nielen odolné, ale dajú sa aj nastaviť na väčšiu nohu, vydržia ti niekoľko rokov. Ušetríš tým peniažky, ale hlavne materiál na výrobu hneď niekoľkých nových párov!

Ak si niečo chceš kúpiť alebo vypýtať, zamysli sa dopredu, či to naozaj potrebuješ. Oblečieš si tričko s vtipným obrázkom len párkrát, alebo ho budeš nosiť každý týždeň? Chodíš lyžovať tak často, že potrebuješ mať vlastné lyže a helmu, alebo len raz za rok a stačí, ak si ich požičiaš podobne ako knižku z knižnice?

Kupuj a pýtaj si len toľko, koľko naozaj potrebuješ. To neplatí len pri veľkosti porcií na tanieri, ale aj pri oblečení, hračkách a ďalších veciach. Často kupujeme veci, ktoré majú peknú farbu alebo ich len chceme mať doma, ale nakoniec ich nepoužívame a časom sa ich pri upratovaní zbavujeme. Ak niečo chceš len preto, lebo sa ti to páči, skús chvíľu počkať a zamyslieť sa, ako často to budeš používať a či už nemáš iné veci, ktoré ti poslúžia rovnako.

Predtým, ako si niečo kúpiš alebo vypýtaš, zamysli sa nad tým, či to potrebuješ, ako dlho sa to bude dať používať.

Z čoho je to vyrobené?

Koľko a aký odpad z toho vznikne?

Čo všetko treba na to, aby sa dala tá vec vyrobiť?

Bude sa dať opraviť?

Ako rýchlo z toho vyrastieš alebo sa ti to prestane páčiť?

Bude to chcieť po tebe používať ešte niekto iný?

Vieš si to od niekoho požičať?

Potrebuješ tú vec úplne novú?

Požičiavať

O niektorých veciach vieme, že ich budeme potrebovať len chvíľu. Bolo by zbytočné, aby sme si ich kupovali nové. Po použití by nám zostali sedieť na poličkách a v pivniciach a my by sme ich výrobou plytvali prírodnými zdrojmi a energiou. Preto si takéto veci zvykneme požičať.

Na požičiavanie knižiek a učebníc máme knižnice. Sú aj požičovne áut, člnov, záhradného náradia alebo športových potrieb. Predstav si, koľkým ľuďom môže cez leto poslúžiť jediný bicykel v požičovni!

Niektoré veci sú príliš malé, v požičovni ich nemajú, alebo ich potrebujeme častejšie. Vždy sa však môžeš opýtať kamarátov, susedov a spolužiakov. A požičaj im nejakú zo svojich vecí na výmenu. Pri takejto vzájomnej pomoci si často získaš nových kamarátov a upevníš tie kamarátstva, ktoré už máš.

Pred tým, ako si niečo vypýtaš, zamysli sa, ako dlho to budeš potrebovať.

Chceš vyskúšať nejaký šport alebo hudobný nástroj, ale nevieš, či sa ti bude páčiť?

Vieš si výstroj alebo pomôcky od niekoho najprv požičať?

Aké veci, ktoré už máš a nepotrebuješ ich často, môžeš požičať niekomu inému?

Daj o tom vedieť aj ostatným!

Je skvelé, že sa snažíš správať zodpovedne k prírode a životnému prostrediu. Veľa ľudí však nevie, že by mohli niečo robiť aj oni. Alebo nevedia ako. Ako im môžeš pomôcť?

Daj im vedieť o tom, ako pomáhaš ty. Budeš im slúžiť ako príklad toho, že aj oni môžu niečo urobiť. Často im nie je ľahostajné, že máme znečistené životné prostredie, len nevedia, ako začať.

Vysvetli im, ako triediť odpad, nevyrábať nový, neplytvať a ako zlepšovať prostredie okolo seba. A povedz im aj prečo. Často nevedia, že nezodpovedným správaním prírode škodia.

Najlepšie je rozprávať sa s ľuďmi priamo, hlavne s tými, ktorých poznáš. Pre ostatných môžeš nakresliť plagát, napísať článok do školského aj dospeláckeho časopisu, alebo natočiť video. Čím viac ľudí oslovíš, tým lepšie.

Ak sa tomu chceš venovať viac, môžeš sa pridať k mladým reportérom pre životné prostredie, alebo založiť školskú ekonástenku.